Bratislava
6. decembra (TASR) – Vo veku 95 rokov zomrela v pondelok 5. decembra v
neskorých večerných hodinách Mária Kráľovičová. Úmrtie herečky potvrdila
pre TASR tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela
Pažítková.
Mária Kráľovičová má na konte stovky divadelných, filmových, televíznych
a rozhlasových kreácií. Bola herečkou širokej žánrovej rôznorodosti s
najväčším počtom zásadných postáv domáceho a svetového repertoáru.
Profil herečky Márie Kráľovičovej
Stvárnila desiatky významných postáv v klasickej i v súčasnej slovenskej
a svetovej dráme. Na doskách Slovenského národného divadla (SND)
účinkovala nepretržite 74 rokov. Bola prvou slovenskou herečkou v
televíznej inscenácii. Pri príležitosti svojich 95. narodením sa pre
TASR vyznala: "Môj život bol život v rolách. Bolo to krásne."
Mária Kráľovičová sa narodila 7. júna 1927 v obci Čáry na Záhorí. Bola
najstaršou z piatich detí. Keď mala 15 rokov odišla za prácou do
Bratislavy. Začínala ako holičská učnica, potom pracovala ako predavačka
v obchode s odevmi a napokon v sklade na výdaj balov papiera.
Po skončení druhej svetovej vojny si prečítala inzerát, že hľadajú
hercov a herečky do slovenských divadiel. Konkurz sa konal v historickej
budove SND. Prihlásila sa a očarila aj jedného zo zakladateľov
slovenského profesionálneho divadelníctva, herca, režiséra a pedagóga
Andreja Bagara.
Hereckú kariéru začala v auguste 1945 v Slovenskom komornom divadle v
Martine, kde účinkovala dve sezóny, počas ktorých odohrala štrnásť
titulov. Hneď v prvej sezóne získala v roku 1946 na Divadelnej žatve v
Prahe ocenenie Talent roka za postavu Aničky v Tajovského Ženskom
zákone.
V rokoch 1947 - 1950 študovala herectvo na Štátnom konzervatóriu v
Bratislave, ale už od 1. januára 1948 sa stala členkou SND, kde pôsobila
nepretržite 74 rokov až do 1. januára 2022. Na javisku bola kráľovnou,
intelektuálkou, ale aj ženou z fabriky. Bolo Oféliou, Júliou, svätou
Janou, stvárnila Čechovove hrdinky i Marylin Monroe. Osudnou sa jej
stala Sládkovičova Marína.
Mária Kráľovičová bola prvou slovenskou televíznou herečkou. V roku 1957
ju totiž režisér Ján Roháč obsadil spolu s Elom Romančíkom do
inscenácie Do videnia, Lucienne!, ktorá vlastne odštartovala sériu
legendárnych televíznych pondelkov. Televízia poskytla Márii
Kráľovičovej množstvo ďalších hereckých príležitostí. Účinkovala v
snímkach Cid (1973), Buddenbrookovci (1974), Americká tragédia (1976),
Louis Pasteur (1977), Višňový sad (1979) alebo Tiene v raji (1986).
Na filmovom plátne debutovala postavou Uľky Bujnovej v Bielikovom filme
Priehrada (1950), neskôr si zahrala v detektívke Petra Solana Muž, ktorý
sa nevrátil (1959), v kultovej komédii Skalní v ofsajde (1960), v
psychologickej dráme Ivanov (1963) či v dráme Veľké šťastie (2006).
Mária Kráľovičová sa stala prvou recitátorkou, ktorá prezentovala
slovenskú poéziu na troch kontinentoch. Napríklad v roku 1958 na
svetovej výstave Expo v Bruseli a v roku 1967 na výstave Expo v
Montreale.
V roku 2002 jej prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta
Štúra I. triedy a o desať rokov neskôr dostala Medailu prezidenta SR. V
rámci odovzdávania ocenenia Osobnosť televíznej obrazovky (OTO) ju v
roku 2006 uviedli do Siene slávy.
0